Očami mamy

Prichádza jeseň a my opäť zvažujeme navštíviť Banskú Štiavnicu. Jedno z našich obľúbených miest. Najmladší syn ešte s nami nebol v Štiavnici a tak padlo radostné rozhodnutie sa tam vybrať. Kto pozná Štiavnicu vie, prečo sa do mesta ľudia pravidelne vracajú. Banské mesto v kopcoch ponúka krásny výhľad na pestrofarebné kopce s nádhernou architektúrou. Šľapeme všetci pomaly do kopca. Deti si robia pravidelne prestávky pri výkladoch obchodov. Trochu zaspomíname. 'Tu si si vybrala svoj kameň, keď si bola malá. ' ukazujeme dcére na obchod s kameňmi a nerastami. Opäť sme vstúpili do vnútra. Deti zaujala atmosféra obchodíka, akokeby vstúpili do rozprávkového kráľovstva. Každý z nás si obzerá kamene, niektoré si deti berú do rúk. Z kameňov sa uvoľnujú rôzne žiarivé odlesky. Ťažko sa nám z obchodu odchádza, ale vieme, že sa tam opäť vrátime a každý z nás si vyberie svoj kameň pre šťastie. Na ulici míňame cukrárne, obchody so suvenírami, detským oblečením, antikvariát...

 Malý spí. Hľadím na neho nekonečnú dobu. Mám pocit akokeby zastal čas. Ručičky na hodinách sa nehýbu. Ale počujem ako syn dýcha, ako sa mu pravidelne nadvihuje hrudník, ako kvapky dažďa bubnujú na parapetu. Čas sa zastaví, keď si spravíme na koberci piknik. Zadívam sa na syna, ako obhryskavá jabĺčko, pozorujem ako mu kvapká šťava z brady, ako sa slastne zakusáva do dužiny.  Zapozerám sa na dcéru, ktorá sa snaží spraviť stojku, na syna, ktorý stavia domček z kociek. Keď sa deti spolu bláznia, keď spoločne vyjedajú misky s ovocím, keď ich zaujme rozprávka a s otvorenými ústami sledujú, čo sa bude ďalej diať... Vtedy mám pocit akokeby môj život zastal. Sedím a pozorujem. Sú to pre mňa vzácne okamihy. Viem, že sa už nezopakujú a snažim sa ich vryť do pamäti tak hlboko, aby odtiaľ len tak rýchlo neodleteli. Už sa nedívam na programy v televízore. Mojim objektom záujmu sa stali deti. Keby moje oči mohli fotiť zachytili by mimiku tváre, vyjadrenie pocitu, radosť či žiaľ. Z...