Očami mamy

Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...

Keď dorastie ti pomôže...Keď bude mať 6 rokov už sa to s nim bude dať. Keď bude mať 8 bude rozumnejšie... Poznáme to. Tie rodičovské reči o tom ako bude neskôr lepšie, ľahšie a jednoduchšie. Nedopadne to vždy tak, ako si my myslíme. Možno nás v niečom aj prekvapia. Trojročné dieťa síce nevyjde s ľahkosťou strmý svah ako 6-ročné, ale zas keď je v pohode tak prečo mu nedôverovať. Hlavne ho nenechať v závese, lebo to vzdá hneď na začiatku. Takže je to aj o psychike dieťaťa a trpezlivosti rodiča. Starší syn pomáhal tatovi na povale pokladať podlahu. Fúú, som si vydýchla, už na mňa liezli mrákoty, keď som si pomyslela, či z tej povaly nespadne, alebo nepríde s prepichnutým palcom. Príjemne ma prekvapil, ako dokáže spolupracovať. A mladší? Ten popritom ako sa hral v aute našiel kľúče a rozpoznal náhradný kľúč od zapaľovania. Zrazu sa v aute rozohrala muzika. S údivom som pribehla k autu a nakukla dovnútra. Syn sa blažene tváril a poskackával v rytme píšťalky v naštartovanom aute. Nestačí...