Keď chcem utiecť

Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...?
Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy.
Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť tri hladné krky, objať tri smutné dušičky alebo zastaviť príval hnevu z troch rôznych strán. A jednu hlavu, ktorá má pohotovo reagovať a porozumieť trom rôznym požiadavkám.
Aké to majú tie mamy ľahké, však? Prepáčte tento môj sarkazmus. V istom okamihu to nie je ľahké ani náhodou. Je to práveže boj o vlastné mentálne zdravie. Preto som prišla dočasne o svoj sluch. Nemôžem odísť, nemôžem zavrieť dvere ani sa duševne vypnúť kedykoľvek sa mi zažiada. Vypla som sluch.

Ak teda nemôžeš odísť dopraj si aspoň čas na šálku čaju a počúvaj tĺkot svojho srdca. Tento čas ťa duševne ozdraví. Naberieš silu nielen pre seba ale hlavne pre svoje deti.
Treba sa riadiť starým známym: Pokojná mama, spokojné deti. Dávaj na seba pozor, prosím.

autor Darina