Provokatéri versus agresori

Paralela k dnešným udalostiam.

Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť.
Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť.
Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán.
Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne silná sa prizerať ako sa stupñuje boj medzi deťmi. A nechcem ich vidieť zranených.
Ukážem im, že je pokojnejšia cesta, ako sa vysporiadať s prebytkom emócíí a nezraniť seba alebo brata.
Som človek, ktorý sa snaží byť nestranný. Pokúšam sa načúvať a porozumieť obom. Spoločne si s pokojom v srdci prejdeme okolnosti. Pokiaľ je tu minimálna snaha o zmier, je šanca na víťazstvo. Víťazstvo nás všetkých. Žial, niekedy to inak nejde a  múdrejší musí ustúpiť, pretože úspechom je nielen to čo som získal ale aj to o čo som neprišiel.

Neexistujú víťazi versus porazení, či provokatéri versus agresori. Sú len ľudia nepochopení.
Verím vo víťazstvo srdca nad egoizmom, víťazstvo triezveho rozumu nad ješitnosťou. Verím v morálne víťazstvo.

Mier v srdci nám všetkým.

Darina