Očami mamy

'Čo si nedáš batoh na chrbát?! ' pýta sa mamka svojho syna, keď mu batoh vypadne z ruky na zem.  Zamýšľam sa, že to malé deti nemajú až také ľahké. Chôdza vrávora, ruky neposlúchajú, noha zakopne... Môj chrbát tiež neposlúcha. Svaly ochabli z používania korzetu. Idem uložiť sponku do krabičky, spadne z police celá krabica. Otváram fľašu a každý uzáver končí na zemi. Tričká sú špinavé od polievky aj od pasty. Z naťahovania ponožiek či obúvania topánok by vznikli vtipné videá.  Nohy si idem vykrútiť, keď si dávam ponožky.  Keď vidím syna ako si poležiačky naťahuje spoďáre alebo posediačky ťahá dlhé ponožky je to roztomilé. Asi tak nejako vyzerám aj ja.  Nikto mi však na to nič nevraví. Nevysmieva sa, keď mi veci padajú z rúk. Nemá hlúpe poznámky, keď zakopnem, či vylejem vodu, lebo sa neviem prečo netrafím do pohára.  Deti mi nikdy nepovedali, že som nemehlo.  Pokúsme sa teda neposudzovať, nevysmievať sa,  keď sa dieťaťu niečo nepodarí. Aj my sme nešikov...

10,9,8,7,6,5,4,3,2,1 zostupujem pomaly držiac sa zábradlia veľkým točivým schodiskom dole. Tri kroky vpred a otváram dvere.  Veľa svetla má oslepuje. Na sekundu nič nevidím. Zrazu sa objaví. Krásna, žiariaca a šťastná.  Usmejem sa. Už mi to ide ľahšie. Schody, úsmev...  'Čakala som ťa, kým za mnou prídeš' počujem svižný hlások. Mám kopec otázok na moje ' budúce ja'. Chytí má za ruku a ťahá ma schodmi k nebu. Dotýkam sa neba. Stále okolo mňa skáče a tancuje. 'Aj ja chcem takto tancovať ' vravím jej.  'Budeš' odpovie mi veselým hlasom.  Má na sebe krásne kvetové šaty a tak zdravo vyzerajúce vlasy.   A ja som prišla za ňou v teplákoch ohnutá pod ťarchou korzetu s mastnými riedkymi vlasmi.  ' Chcem sa uzdraviť' . 'Je to moje prianie.' vravím jej. Cítim ako mi tečú slzy po lícach.  Chyti ma za ruku. 'Pokojne dýchaj  '   'Odpusti si '  'Dotkni sa neba. Nech ťa objímajú slnečné lúče.  Nech sa svetlo premení na energiu, ktorá...