Očami mamy

Premýšľala som ako je možné, že sa mi narodilo tak tvrdohlavé a  vzpurné dieťa. Hovorí sa, že dieťa je karmou svojich rodičov.... Taktiež na povahu má vplyv aj zoskupenie mesiaca a hviezd.  Poznám tri deti, ktoré sa narodili v rovnaký dátum a sú naozaj  tvrdohlavé, prirodzení vodcovia, budúci riaditelia..... Raz som dostala radu od jedného pána. Vraj si ho máme hýčkať. Nerozumela som, prečo. Poslúchala som svojich rodičov a nie naopak.  Moje dieťa bojuje samo so sebou. Chce sa presadiť ale nevie ako, tak voli silné slová, päste... Snažím  sa ho pochopiť a môj pohľad na situáciu mu vysvetliť. Silné slová ani päste mu pozornosť neumožnia. Takú pozornosť akú by chcel.  Práve naopak, hnevá druhých. Má to ťažké. Je ešte malý, aby ho deti ale aj my dospeli brali vážne. Od starších detí nasáva informácie a už má také skúsenosti, ktoré v jeho veku nemal nikto z nás. Je veľmi bystrý. Všetko si pamätá aj to, čo by nemusel.   Môj muž si myslí, že...

  Je to akurát rok aj pol, kedy som sa začínala  opäť rozhýbavať. Kedy som sa posúvala milimetre po posteli, aby som dosiahla na pohár. Kedy som sa postavila na nohy a urobila malý krôčik vpred. Ani na chvíľu som neváhala a skúšala som. Nevzdávala som to, hlavne mentálne. Bola to sila vôle, odhodlania a veľkej túžby sa zas vrátiť do života, k deťom. Mala som niekedy chvíľu slabosti, zúfalstva a pocitu nespravodlivosti,  keď som sa snažila dostať do korzetu, keď energia mysle predbehla krehkosť tela a ja som musela ostať ležať, aby som si ešte viac neublížila...  Aj táto zlomová udalosť mi mala do života niečo priniesť. Ostávalo mi len sa s tým zmieriť a nechať si čas na očistu tela aj duše. Každý si raz musí prejsť svoju krížovú cestu. Každý si raz ponesie ten svoj kríž. Všetko, čo sa nám v živote deje nie je náhodné. Deje sa to z určitého dôvodu. Aj môj pád nebola náhoda. Bol to začiatok vzkriesenia.  Najprv som precítila pokoru a odovzdanosť v hĺbke duše. Ego,...