Spoločná výchova
Volila som si ľahšiu cestu výchovy. Čo som povedala, to platilo. Všetci sa tomuto prispôsobovali. Bola som krkom rodiny. Priama, rázna ale aj láskavá, poddajná. Neskôr, ako sme prechádzali alternatívou fungovania v rodine začala som byť vnimavejšia k potrebám druhých. Mne sa tak otvorila cesta k zložitejšej výchove. Deti sú pre mňa rovnocenné bytosti. S potrebami, požiadavkami, s emóciami... Také aké sú, také ich akceptujem. Tak ako oni mňa. Je to ťažké, samozrejme. Neviem, či je to správne, ale vzťah, ktorý som mala k deťom v minulosti ma postupne ničil. Mentálne, duchovne, energeticky...na akejkoľvek úrovni. A ich tiež Tretie dieťa je akousi mojou skúškou. Vytiahlo ma z pohodlnosti. Dokážem žiť s tvrdohlavým, často hnenlivým dieťaťom vnimavejšie? Dá sa to zvládnuť po mojom? Je to dennodenná práca. Nemyslíte si, že som v tomto našom vzťahu podriadená. To určite nie. Rovnocennosť, snaha sa dohodnúť, ale aj hranice to sú takým základom, ktorých sa držím. "Dá...