Keď pustím tvoju ruku
Keď som bola študentka neuvedomovala som si strach. Asi preto lebo som si nikdy neuvedomila vážnosť situácie. Žila som v ilúzií, že svet je bezpečné miesto. Šla som sama o polnoci do mesta, keď ma štekotom vystrašil vlk. Vyzeral tak. Myslela som, že skončím ako červená čiapočka. Srdce som cítila v krku. Nabrala som dych a zúfalo som naňho zakričala "Choď preč!" Zľakol sa a utiekol. Bol to určite vlčiak, ktorý sa mestom túlal sám. Tak ako ja. Nikdy som sa nebála nastúpiť v Bratislave do taxíka. Cestovala som sama smerom na východ v spacom vozni nočného rýchlika. Neviem, kto všetko spal v tom vozni tak ako vtedy ja. Dnes už by som takto necestovala. Uvedomujem si riziká a mám väčší rešpekt pred krehkosťou života. Zmenilo sa to narodením detí. Tlačila som kočiar po chodníku a z brány vybehlo auto. Zabrzdilo. Nechápala som, ako môžem byť tak neprezieravá. Takých situácií bolo veľa. Keď sa nám dieťa stratilo v obchode a priviedla ho pani z iného poschodia. Keď som zrazu nevidela ...