Malý tvrďas

-
Premýšľala som ako je možné, že sa mi narodilo tak tvrdohlavé a  vzpurné dieťa.

Hovorí sa, že dieťa je karmou svojich rodičov....
Taktiež na povahu má vplyv aj zoskupenie mesiaca a hviezd.  Poznám tri deti, ktoré sa narodili v rovnaký dátum a sú naozaj  tvrdohlavé, prirodzení vodcovia, budúci riaditelia.....

Raz som dostala radu od jedného pána. Vraj si ho máme hýčkať. Nerozumela som, prečo. Poslúchala som svojich rodičov a nie naopak. 
Moje dieťa bojuje samo so sebou. Chce sa presadiť ale nevie ako, tak voli silné slová, päste...
Snažím  sa ho pochopiť a môj pohľad na situáciu mu vysvetliť. Silné slová ani päste mu pozornosť neumožnia. Takú pozornosť akú by chcel.  Práve naopak, hnevá druhých. Má to ťažké. Je ešte malý, aby ho deti ale aj my dospeli brali vážne. Od starších detí nasáva informácie a už má také skúsenosti, ktoré v jeho veku nemal nikto z nás. Je veľmi bystrý. Všetko si pamätá aj to, čo by nemusel.  
Môj muž si myslí, že na neho bude platiť len tvrdá ruka. V tomto sa nezhodneme. 
Ako teda na vzpurné dieťa? Aký zvoliť prístup? Ten priamy krátkozraký ? Jednu mu naložim a vybavené? 

Snažím sa vžiť do jeho kože. Je najmladší, chce byť stále prvý a všetko vyskúšať, mať nápady, ktore si presadí, víťaziť, byť najsilnejší spomedzi všetkých, mať hlavné slovo v dome aj na ihrisku... "Ja som tu šéf..." vyletí z jeho úst. 
Ale pritom sa pohybuje medzi staršími, ktorí ho k slovu nepustia, nedajú mu priestor na vyjadrenie nápadu, neumožnia mu vyhrať len tak, aby ho povzbudili. Samozrejme zlostí ho to. Chápem. 
Zároveň smerujem jeho nevyčerpateľnú energiu na užitočné činnosti. Tak, aby sme všetci mali z toho úžitok. Pochválim ho a poďakujem. To ho poteší a povzbudí. 

Mňa víťazstvo nelákalo ani súťaženie. Láka ma analyzovať komplikované povahy. 
Preto naďalej trpezlivo rozuzľujem malý citlivý balíček nervov a hýčkam si ho tak, ako mi to kedysi poradil jeden pán. 

autor Darina







Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď chcem utiecť

-
Obraz
Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...
Čítať ďalej

Provokatéri versus agresori

-
Obraz
Paralela k dnešným udalostiam. Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť. Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť. Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán. Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne...
Čítať ďalej

Keď dostanem príučku

-
Obraz
'Tak ti to treba' znie mi stále v ušiach. Premýšlam, kedy sa to začalo kaziť. Prečo mám niekedy také chvíle, keď mi to s deťmi nefunguje. Prečo, keď mi to inokedy tak ide. Tlak to je tá správna príčina. Tlak situácie, okolia, času, rodiny...tlak. Vtedy sa snažím si ustáť pokoj, rovnováhu. Niekedy sa mi to však nepodarí. Napríklad ako v tomto prípade, keď každá situácia v tento deň hádzala môjmu pokoju polená pod nohy. Idem s deťmi zo škôlky. Deti ako odtrhnuté z reťaze pobehujú zo strany na stranu, zo záhrady do záhrady. Ako motýle z kvetu na kvet. Kamene, palice, orechy, kvety, chrobáky...všetko čo na chodníku nájdu im končí v rukách. Stojíme každú možnú chvíľku. Uberá mi to z nálady. Nevieme prísť do cieľa. Akokeby to bolo to najdôležitejšie a nie to, že si deti našli pobavenie a že aj počas cesty objavujú svet. V tom momente som si to nemyslela. Večer aktivita detí neutícha. Dcéra si v rýchlosti narazí hlavu. ' Tak ti to treba' vybehne nahnevane z mojich úst. ...
Čítať ďalej