Keď dorastie

-

Keď dorastie ti pomôže...Keď bude mať 6 rokov už sa to s nim bude dať. Keď bude mať 8 bude rozumnejšie...
Poznáme to. Tie rodičovské reči o tom ako bude neskôr lepšie, ľahšie a jednoduchšie. Nedopadne to vždy tak, ako si my myslíme. Možno nás v niečom aj prekvapia.

Trojročné dieťa síce nevyjde s ľahkosťou strmý svah ako 6-ročné, ale zas keď je v pohode tak prečo mu nedôverovať. Hlavne ho nenechať v závese, lebo to vzdá hneď na začiatku. Takže je to aj o psychike dieťaťa a trpezlivosti rodiča.

Starší syn pomáhal tatovi na povale pokladať podlahu. Fúú, som si vydýchla, už na mňa liezli mrákoty, keď som si pomyslela, či z tej povaly nespadne, alebo nepríde s prepichnutým palcom. Príjemne ma prekvapil, ako dokáže spolupracovať.

A mladší? Ten popritom ako sa hral v aute našiel kľúče a rozpoznal náhradný kľúč od zapaľovania. Zrazu sa v aute rozohrala muzika. S údivom som pribehla k autu a nakukla dovnútra. Syn sa blažene tváril
a poskackával v rytme píšťalky v naštartovanom aute. Nestačím sa čudovať, akí sú odrazu zbehlí.
Akokedy.

Inokedy to vôbec nejde tak jednoducho. Napríklad v obchode, kde treba manévrovať vozíkom medzi regálmi. Obrovská vzpurnosť mladšieho syna a jeho odhodlanie si nájsť svoje lízatko. Snaha sa cení. Ale žiaľ, raz keď je nízky tak cez ten vozík dovidí až keď dorastie a zmohutnie. Keď to nejde tak to nechajme tak. Lenže mne sa to ľahko vysvetľuje, keď vozíka sa aj tak nechce vzdať a pomáhať si odo mňa nechce dať.

Viete si predstaviť, čo z kociek poskladá malé dieťa? A čo to staršie?
Malé deti ešte nie sú tak ovplyvnené okolím, lebo ho nevedia tak detailne vnímať a preniesť ho do hry. Dokážu postaviť zaujímavé stavby, ktoré sa reálne nedajú postaviť a ktoré sa môžu ľahko zrútiť. Väčšie deti postavia stavby, ktoré už plnia nejakú funkciu, sú viac prepracované a viac kopírujú skutočnosť.

Každý rôčik prinesie dieťaťu poznanie, novú skúsenosť. Postupne sa do úzadia dostávajú dotyk, hmat, ktorý im slúžil sa orientovať v priestore. Taktiež intuícia sa potláča vycibrovávaním zraku a sluchu.
A vplyvom okolia už ju čoraz menej deti potrebujú a menej sa na ňu aj spoliehajú.
Avšak je dobré precvičovať aj tieto vnemy. Niekde v tichu, v prírode. 

autor Darina

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď chcem utiecť

-
Obraz
Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...
Čítať ďalej

Provokatéri versus agresori

-
Obraz
Paralela k dnešným udalostiam. Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť. Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť. Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán. Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne...
Čítať ďalej

Keď dostanem príučku

-
Obraz
'Tak ti to treba' znie mi stále v ušiach. Premýšlam, kedy sa to začalo kaziť. Prečo mám niekedy také chvíle, keď mi to s deťmi nefunguje. Prečo, keď mi to inokedy tak ide. Tlak to je tá správna príčina. Tlak situácie, okolia, času, rodiny...tlak. Vtedy sa snažím si ustáť pokoj, rovnováhu. Niekedy sa mi to však nepodarí. Napríklad ako v tomto prípade, keď každá situácia v tento deň hádzala môjmu pokoju polená pod nohy. Idem s deťmi zo škôlky. Deti ako odtrhnuté z reťaze pobehujú zo strany na stranu, zo záhrady do záhrady. Ako motýle z kvetu na kvet. Kamene, palice, orechy, kvety, chrobáky...všetko čo na chodníku nájdu im končí v rukách. Stojíme každú možnú chvíľku. Uberá mi to z nálady. Nevieme prísť do cieľa. Akokeby to bolo to najdôležitejšie a nie to, že si deti našli pobavenie a že aj počas cesty objavujú svet. V tom momente som si to nemyslela. Večer aktivita detí neutícha. Dcéra si v rýchlosti narazí hlavu. ' Tak ti to treba' vybehne nahnevane z mojich úst. ...
Čítať ďalej