Stačí tak málo toho, čo ťa povznesie až k nebesiam

Syn ma naučil, že nie každy drahý alebo zložitý darček je vždy ten najlepší. Raz ma veľmi prekvapil.

Na deti zo všetkých strán vyskakujú a podprahovo vplývajú reklamy počas rozprávok, v detských časopisoch, letákoch či niektorých knihách. Toľko úžasných vecí aj ja by som chcela, kedysi. Dnes už nie. Dnes už viem, že nie materiálne veci sú pre mňa dôlezité. Pobehať si ráno v zarosenej tráve je úžasne, ale keď nemusím myseľ sústrediť napríklad na deti. Pozerať, ako beží veverička, popíjať čerstvo načapované mlieko počas hier na ihrisku, napísať krátky príbeh pod košatými stromami, keď spolu s deťmi vycuciavam sladkú šťavu z ďateliny, pozorovať, ako dcéra naháňa motýľa, či rozhojdať sa na hojdačke tak rýchlo, až mám pocit, že odletím...

A objavovať tak radosť z nového pocitu, z pocitu tak neskutočne oslobodzujucého, nezávislého od nášho materiálneho sveta. Ako keď motorkár dupne na plyn a rozbehne sa tak rýchlo, ako mu to stroj umožní. Ako keď dieťa prekoná svoj strach a vyšplhá sa vysoko do výšky po lanách a zahľadí sa do diaľav. Ako keď sa necháme strhnúť hrou a zabudneme na priestor okolo a čas. Úžasny pocit.

Syn mi dnes ukázal ako osláviť deň jeho menín. Premýšlala som, ktorú hračku ešte nemá, ktoré autíčko by sa mu hodilo do zbierky, ktorý časopis alebo knižku by si rád listoval... vybral si loptu.

Upiekla som mu k oslave krtkovú tortu, z ktorej mali všetci takú obrovskú radosť ako keby to bola torta od najlepšieho cukrára vyšperkovaná detskými ozdôbkami.

A za to málo som dostala jedno z najkrajších úprimných vyznaní aké môže človek dostať.„Mám ťa veľmi rád“. A v tej chvíli ma premohol oslobodzujúci pocit, ktorý ma povzniesol až k nebesiam.

autor Darina