Vždy, keď nájdem poklad

Chcem vám porozprávať o tom, ako každú noc hľadám poklad.

Vždy, keď sa zobudím začnem ho hľadať hmatom. Ruky mi behajú po perine. Je to veľmi groteskné. Ak ho neviem nahmatať zbystrím sluch. Je tak ťažké niekedy ho v noci hľadať. Nesķôr mi už funguje aj zrak. Obzerám sa, či nezazriem kopček pod perinou. Je to neuveriteľné, lebo len málokedy ho nájdem tam kde som ho v noci uložila. Dokáže sa počas noci pregúľať cez dĺžku postele a popreliezať cez prekážky bez toho aby ma zobudil. Niekedy ho nájdem v kútiku postele, inokedy pri nohách a už som ho našla aj dole na zemi. Aj takto vie spať.

Hľadať poklad som začala, už keď sa nám narodilo prvé dieťa. Robím to každú noc. Vždy veľmi stuhnem, keď ten môj pokladík neviem dlhšie nájsť a musím sa úplne prebrať a začať používať aj myseľ. Ale viem, že niekde musí byť. Preto sa snažím upokojiť a pátrať ďalej.

Odrazu sa zjaví zlatá hlávka jemnučkých vláskov. Našla som ťa. Môj poklad má maličké ručičky, ktoré už dokážu byť nesmierne šikovné a doķážu nás objať ale aj poškriabať. A tie veľké očká, keď zbystrí práve smerom ku mne a tiež  chvíĺu hľadá ten svoj poklad. A potom, keď ma nájde tak sa mu objaví šibalský úsmev na tvári, ale zas inokedy aj smutná grimasa. Podľa toho ako sa práve cíti a ako sa dobre vyspal.

Pozorujem ďalej jeho malé nožičky, ktoré napriek tomu že občas ešte zakopnú o nejaķý ten výmoľ, dokážu už aj pobehovať, dupať, tancovať, prejsť veľa kilometrov, vyjsť a zliesť horu. Aj keď pre mňa to môže byť len kopec pre neho je to isto hora. Počujem prvé štebotanie a prvé slovíčka. Pi.. ukazuje na plienočku.. brm brm ..ukazuje na autíčko. Najkrajšie znejú vždy zrána.

Každé ráno hľadám poklad a keď ho nájdem objavím šťastie a lásku.

autor Darina