Deti chránia prírodu

-

'Mami, včielka vezmime ju von'.  Kričí dcéra na mňa. Začíname našu ďalšiu záchrannu akciu. Naberám včielku na servítku a vynášam ju zo školy a pomaly presúvam na kvietok. Je veľmi slabá nevládze sa ani brániť. Urobili sme, čo sme mohli pre jej záchranu.
Inokedy zas zachraňujeme slimáky a dávame ich do trávy. Aby ich niekto nezašľapol alebo neprešlo auto. Naposledy som zas bola so synom na ihrisku, kde sa deti snažili zachrániť ježka. Vzali malé rýliky a vykopávali mu dážďovky. Dokonca mu priniesli krabicu, že ho odnesú pod les, aby ho niekde na ceste nezabilo auto. Dali mu do krabice trávu, zeminu a dážďovky. Hojdačky už neboli dôležité, ale ježko bol. Pekný príklad záchrany nám ukázal jeden pán v aute, ktorému ježko vošiel do cesty. Deti pišťali od strachu. Ale auto zastalo a šofér pomohol ježkovi prejsť až na trávu. 

Dcéra mi už párkrat zopakovala, že cigáni sú najlepší ľudia na svete. A viete prečo? Lebo zužitkujú aj to, čo mi ostatní zahodíme do koša. A tak veľa vecí nekončí spálených na smetisku. Syn ma zas v iný deň prinútil sa zamyslieť nad jednou skutočnosťou. Cestou do škôlky pozdvíhal rozhádzané obaly z keksov a z energetického nápoja a dal obaly do koša. 

Dnes deťom kážeme, že toto majú ísť vyhodiť do koša, pretože to už nechceme. Z nejakej veci sa zrazu stane odpad, lebo už ju nemáme ako použiť a je jednoduchšie ju vyhodiť. Nechceme vidieť, že takéto správanie k zemi nie je správne a že sú aj iné možnosti. Zamyslenie pre nás dospelých. Však?

Žijeme v spoločnosti, ktorá nám rozpráva o triedení odpadu, ale nepovie nič o tom, ako si vytvoriť spoločnosť, kde sa odpad nebude tvoriť vôbec alebo len minimálny.

Deti mi ukázali, ako sa stať vnímavejšou k prírode. Ukázali mi ako ony chránia prírodu.

autor Darina

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď chcem utiecť

-
Obraz
Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...
Čítať ďalej

Provokatéri versus agresori

-
Obraz
Paralela k dnešným udalostiam. Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť. Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť. Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán. Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne...
Čítať ďalej

Keď dostanem príučku

-
Obraz
'Tak ti to treba' znie mi stále v ušiach. Premýšlam, kedy sa to začalo kaziť. Prečo mám niekedy také chvíle, keď mi to s deťmi nefunguje. Prečo, keď mi to inokedy tak ide. Tlak to je tá správna príčina. Tlak situácie, okolia, času, rodiny...tlak. Vtedy sa snažím si ustáť pokoj, rovnováhu. Niekedy sa mi to však nepodarí. Napríklad ako v tomto prípade, keď každá situácia v tento deň hádzala môjmu pokoju polená pod nohy. Idem s deťmi zo škôlky. Deti ako odtrhnuté z reťaze pobehujú zo strany na stranu, zo záhrady do záhrady. Ako motýle z kvetu na kvet. Kamene, palice, orechy, kvety, chrobáky...všetko čo na chodníku nájdu im končí v rukách. Stojíme každú možnú chvíľku. Uberá mi to z nálady. Nevieme prísť do cieľa. Akokeby to bolo to najdôležitejšie a nie to, že si deti našli pobavenie a že aj počas cesty objavujú svet. V tom momente som si to nemyslela. Večer aktivita detí neutícha. Dcéra si v rýchlosti narazí hlavu. ' Tak ti to treba' vybehne nahnevane z mojich úst. ...
Čítať ďalej