Keď nás ovládnu Vianoce

-

Kde len pozriete všade sa píše alebo rozpráva o tom, že prichádzajú sviatky pokoja, zmierenia, rodiny... sviatky Vianoc. No na druhej strane sa nám zároveň podsúva obraz dokonalej rodiny, ktorá zasadne spoločne do kruhu za prestretý a vyzdobený stôl, deti a dospelí sú oblečení do sviatočných odevov, na stole sú položené misy so sviatočným jedlom a v pozadí sa ligoce dokonale ozdobený vianočný stromček, pod ktorým nechýba hromada darčekov. Cítite to? Vôňu kapustnice, vysmáženého kapra, vanilky... Počujete to zvonenie, keď sa stromček otriasa? Naozaj je to tak v rodinách, ako sa nás snaží presvedčiť reklama na mobilný telefón, alebo fotky v ženskom časopise na ten najchutnejší recept na linecké cesto...? Žiaľ, alebo vďakabohu nie. Život je úplne o niečom inom ako o ideálne strávených vianočných sviatkoch. Sú rodiny, kde sa všetci pri stole nestretnú, lebo niekto musí ísť do práce aj počas sviatkov. Sú rodiny, kde sa niekto už pobral na večnosť a ostane po ňom prázdne miesto pri stole. Sú rodiny, kde sa dospelé dieťa rozhodne, že ide  pomáhať ľuďom a odcestuje na misiu do Afriky. Sú rodiny, kde rodičia zarobia minimálnu mzdu a sú radi, že sa im podarilo odložiť niečo na vianočné darčeky, aby tak ich deti neostali sklamané. Sú rodiny, ktoré nemajú kde osláviť sviatky, keďže prišli o svoje domovy. ...Vianoce nie sú len o krásnom a čistom domove, o množstve jedál na stole či o bohatej nádielke pod stromčekom...to je to, o čom sa nás snaží reklama alebo fotky zo shutterstocku presvedčiť. Ľudské príbehy sú rôzne aj smutné aj tragické či komické zároveň a to žiadna fotografia neobsiahne a Vianoce ten ľudský príbeh žiaľ nezmenia.
Pokúsme sa preto utíšiť, spomaliť, neumyté okná nás počkajú, množstvo jedál, koláčov či darčekov nie sú rozhodujúcim kritériom, že budeme mať dokonalé Vianoce a ani keď minieme kopec peňazí na nepodstatné veci.

Skúsme si navzájom odpustiť, ukázať nežnú tvár bližnemu aj napriek jazve na srdci, otvoriť náruč nariekajúcemu dieťaťu, pochopiť ufrflaného suseda, či pomôcť bezbranným a chorým.
Spravíme tak Vianoce sebe a tým, ktorí to najviac v tom okamihu potrebujú.
autor Darina

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď chcem utiecť

-
Obraz
Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...
Čítať ďalej

Provokatéri versus agresori

-
Obraz
Paralela k dnešným udalostiam. Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť. Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť. Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán. Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne...
Čítať ďalej

Keď dostanem príučku

-
Obraz
'Tak ti to treba' znie mi stále v ušiach. Premýšlam, kedy sa to začalo kaziť. Prečo mám niekedy také chvíle, keď mi to s deťmi nefunguje. Prečo, keď mi to inokedy tak ide. Tlak to je tá správna príčina. Tlak situácie, okolia, času, rodiny...tlak. Vtedy sa snažím si ustáť pokoj, rovnováhu. Niekedy sa mi to však nepodarí. Napríklad ako v tomto prípade, keď každá situácia v tento deň hádzala môjmu pokoju polená pod nohy. Idem s deťmi zo škôlky. Deti ako odtrhnuté z reťaze pobehujú zo strany na stranu, zo záhrady do záhrady. Ako motýle z kvetu na kvet. Kamene, palice, orechy, kvety, chrobáky...všetko čo na chodníku nájdu im končí v rukách. Stojíme každú možnú chvíľku. Uberá mi to z nálady. Nevieme prísť do cieľa. Akokeby to bolo to najdôležitejšie a nie to, že si deti našli pobavenie a že aj počas cesty objavujú svet. V tom momente som si to nemyslela. Večer aktivita detí neutícha. Dcéra si v rýchlosti narazí hlavu. ' Tak ti to treba' vybehne nahnevane z mojich úst. ...
Čítať ďalej