Prvý školský deň

S miernou obavou som viedla dcéru do prvého ročníka. Určite som pociťovala strach z toho ako sa jej v novom prostredí bude páčiť, ako si zvykne na nový kolektív a novú pani učiteľku a ako sa jej bude dariť. Strach bol opodstatnený. Vyplýval z môjho vnútra a vychádzal teraz na povrch aj keď školské časy sú už dávno za mnou. Škola zanechala vo mne trpkú príchuť. Verím, že som do školy chodila s radosťou. No napriek krásnym školským zážitkom boli aj také, na ktoré si dodnes s trpkosťou spomínam.
Na moju prvú nespravodlivú päťku, na čierne bodky na nástenkách, na potrhané listy v zošite, na zauchá ktoré schytávali spolužiaci za to že vyrušovali, na poznámky v žiackej knižke...
Verím, že mnoho z toho všetkého bolo opodstatnené, ale muselo to tak skutočne byť?
Musela som dostať päťku za to, že som sa nevedela obhájiť a že som sa bála ozvať a tak som bola potrestaná učiteľkou? Spomínam si aj na iné udalosti. Spomínam si ako som sa tešila na spartakiádu, ako som si viazala pioniersku šatku, ako som si vedela pripraviť plynovú masku, či trafiť plechovky brokovnicou počas branných cvičení, ako som si po rusky dopisovala s kamarátkami zo Sovietskeho Zväzu, ako sme chodili poobliekaní na telesnú výchovu...Spomínate si? Modré glotky, biele tričká, cvičky a chlapci červené trenírky. Áno, bolo toho veľa na čo si spomínam rada. Škoda len tých spomienok, ktoré zatienili tie príjemné.

Verím, že dnes už je to v škole iné. Dcéra nebude mať strach sa obhájiť. Že čierneho kocúra si naozaj zaslúžila inak by nebol na streche domu na nástenke a to iba jeden deň. Že jej nikto nebude trhať listy v zošite ak sa jej nepodarí rovno napísať písmenka. Že nedostane od učiteľky zaucho a nebude dostávať poznámky, že sa jej minul atrament v bonbičke alebo že si priniesla na telesnú výchovu čierne tenisky, alebo že priniesla spolužiakom niekedy malú pozornosť...

Každá doba má svoju plusy a aj mínusy. Naozaj však záleží na prístupe ľudí, ktorí nám vbehli alebo ešte len vstúpia na okamih do života.
Verím, že dcéra bude aj naďalej chodiť do školy s radosťou. Že školský život jej žiadne zaucho nedá, aby tak svoje deti, keď ich bude raz mať, neodprevádzala prvý deň do školy so strachom.

autor Darina