Jednoducho a skromne

-

'Treba sa šetriť', znie mi v ušiach mamin hlas. Ona to nemyslí zle, chce mi ukázať, že sa to dá s deťmi aj po ľahky a nie si vyberať zložitú cestu. Naozaj deti potrebujú tak veľa zážitkov ako my dospelí? Pred 30-timi rokmi sme málokto mali autá. Kam chodili mamy s deťmi? No tam kam sa dalo pešo. Boli sme ako deti kvôli tomu nešťastní? Asi nie, lebo to kam sme chodili si ani nepamätám.

Naozaj sa nepotrebujem vláčiť s deťmi do mesta kvôli drahému zákusku, či predraženej varenej čokoláde. Aj tak si to doma spravím lepšie a kvalitnejšie. Nepotrebujem s nimi chodiť na žiadne detské koncerty, akcie kde bude cukrová vata zadarmo, či do kina, kde je na výber z plytkých a násilných rozprávok. To si radšej pustíme českú rozprávku alebo po stíkrát Mišu a Mášu alebo dobráka Krtka. Vôbec ma neláka ísť do davu ľudí a vychutnávať si atmosféru hluku a stiesnenosti.

Ak ideme niekam tak tam, kde nikto nejde alebo len málokto. Niekto ide s davom a my ideme proti. Takto mi to momentálne vyhovuje. Ideme pozrieť poloprázdne kúpele v sobotu večer pred Vianocami. Nikde nikoho. Žiadni kúpelní hostia. Ideme pozrieť do chatárskej oblasti. Hádajte, koľko ľudí tam stretneme? Okrem chatárov a záhradkárov nikoho navyše. Páči sa nám tam. Vždy sa s niekým zarozprávame, získame cenné rady do budúcna a deti si pomaškrtia na miestnych ovocných špecialitách či ponaháňajú mačky.

Niekto je rád, keď deti majú všestranné krúžky. Ja si radšej s deťmi len tak poleňoším alebo pozriem už x-krát prezretý časopis či knižku. Samozrejme treba aj nejakú aktivitu záleží od dieťaťa, či mu to vyhovuje.

Manžel ma naučil dobrú vec. Robme také aktivity s deťmi, ktoré sú zadarmo a ktoré sú späté s prírodou a čo najviac človeku prirodzené. Vtedy si naozaj odpočinieme. Od ľudí, od peňazí a konzumu. Kam s deťmi v zime? No na najbližší kopec sa sánkovať. Aj každý deň. Deti si tak poriadne užijú zimu. Kam s deťmi v lete? Na najbližsie ihrisko. Aj každý deň. Nič lepšie pre deti, ako sa naháňať s inými deťmi a ako robiť tunel v pieskovisku. A keď sa kúpať, tak len výnimočne podľa možnosti na prírodne jazero, kde máme najviac voľnosti. Žiadne kúpaliska, či akvaparky. Radšej napustím vaňu a môžu sa kúpať.

Dá sa to s deťmi aj jednoducho a aj zadarmo.
Je to len o nás o dospelých, ako to s deťmi zariadime. Či chceme ísť cestou zložitou a stresujúcou alebo jednoduchou a pokojnou.

autor Darina

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď chcem utiecť

-
Obraz
Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...
Čítať ďalej

Provokatéri versus agresori

-
Obraz
Paralela k dnešným udalostiam. Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť. Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť. Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán. Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne...
Čítať ďalej

Keď dostanem príučku

-
Obraz
'Tak ti to treba' znie mi stále v ušiach. Premýšlam, kedy sa to začalo kaziť. Prečo mám niekedy také chvíle, keď mi to s deťmi nefunguje. Prečo, keď mi to inokedy tak ide. Tlak to je tá správna príčina. Tlak situácie, okolia, času, rodiny...tlak. Vtedy sa snažím si ustáť pokoj, rovnováhu. Niekedy sa mi to však nepodarí. Napríklad ako v tomto prípade, keď každá situácia v tento deň hádzala môjmu pokoju polená pod nohy. Idem s deťmi zo škôlky. Deti ako odtrhnuté z reťaze pobehujú zo strany na stranu, zo záhrady do záhrady. Ako motýle z kvetu na kvet. Kamene, palice, orechy, kvety, chrobáky...všetko čo na chodníku nájdu im končí v rukách. Stojíme každú možnú chvíľku. Uberá mi to z nálady. Nevieme prísť do cieľa. Akokeby to bolo to najdôležitejšie a nie to, že si deti našli pobavenie a že aj počas cesty objavujú svet. V tom momente som si to nemyslela. Večer aktivita detí neutícha. Dcéra si v rýchlosti narazí hlavu. ' Tak ti to treba' vybehne nahnevane z mojich úst. ...
Čítať ďalej