Čas strávený doma s rodinou

-

V zlomku pár dní došlo k zmene v našich životoch. Kto by to bol tušil, že malinkatý vírus dokáže zmeniť chod domácnosti, zastaviť vyučovanie v školách, dokáže pribrzdiť výrobu a tak ovplyvniť celý systém založený na trhovom hospodárstve a jeho zisku. Kto je najmenej vtiahnutý do systému ten túto zmenu pocíti najmenej bolestne. 

Mne však toto obdobie darovalo možnosť byť s deťmi častejšie. Beriem to ako veľkú výzvu. Nebudem bedákať nad rozliatym mliekom, ale využijem toto obdobie na upevnenie vzťahov v rodine, na lepšie pochopenie zmýšľania a konania detí..na čas byť s nimi pri hre, pri čítaní z kníh, pri ich napredovaní ...či vývine. 

Premýšľala som nad domácou výukou. A teraz sa mi to na nejaký čas plní. Celá rodina trávi na striedačku čas pri šlabikári alebo matematike. Beriem do rúk prvouku a sadám s ňou na koberec k dcére. Robíme pokusy s tieňom. 'Ako sa povie po anglicky kôň a ako hmyz?' Pýtam sa len tak mimochodom popri hre. Už netrvám na sedení pri stole. Čo sa dá učíme sa hravo. Tak, aby ju to nadchlo a lepšie sa jej zapamätalo. 'Koľko je teraz hodín? 'Hľadám jednoduchší spôsob ako na to. Nie ten striktný, ktorý ju čoraz viac znechucoval. Hľadala si čoraz viac výhovoriek, ako sa učeniu vyhnúť. Už som siahla aj po manipulácii. Som rada, že som pri tom neostala. Dôležité je predsa pochopenie preto, ako sa v tom momente cíti a to, že učiť sa chce. Takže je to len na mne, aby som zistila, ako a kedy jej to bude najlepšie vyhovovať, aby učenie malo pre ňu zmysel. Vie, že si zadania od učiteľky musí spraviť, ale má na výber ktoré začne ako prvé a s ktorým jej mám pomôcť. Ciže väčšinu zadania spraví sama bez kontroly. 

Sama sa naučila hrať na klávesoch pesničku 'Medveďku daj labku'. Keď som jej ukázala pesničku ' Maličká som, húsky pásiem' už jej to šlo ťažšie. Ale opäť sa k tomu vrátila a už sa naučila aj Prší prší. Občas siahne po knižkách, kde si nájde básničku, ktorú si chce teraz prečítať. Vyberie si tajničku, ktorú chce vylúštiť. Nechávam to na ňu, aby sa rozhodla sama. Myslím si, že tento spôsob a tempo nám obom vyhovuje.

Dôvera v jej schopnosti. Dôvera, že sa môže opýtať bez výčitiek. Vzájomný rešpekt, hľadanie spoločnej reči, pochopenie a porozumenie. A to je to najdôležitejšie v tomto období. Nie stres, panika či strach. Ale upevnenie medziľudských vzťahov.

autor Darina

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď chcem utiecť

-
Obraz
Máš niekedy čas si vypiť čaj len tak sama bez vonkajších podnetov, vzlietnuť k nebu a zrakom blúdiť po okolitých kopcoch, vôbec nepremýšľať nad povinnosťami ani nad budúcnosťou...? Mne sa to trochu splnilo. Aj keđ nevedome. Mám zhoršený sluch a nepočujem vzdialené zvuky, slabšie počujem krik detí, nerozumiem kritike, slabšie počujem buchot susedy, ktorá reaguje na dupot môjho syna....Prestala som zjavne počuť to, čo by ma len vyhodilo z rovnováhy. Mala by som niečo so sluchom robiť. Otázne je však, či je to liečiteľné. Ak ma opustil sluch asi mi organizmus chce niečo našepkať. Chce mi pošepkať, že mám iba jedno srdce, ktoré stále bije a už 8 rokov tu bije iba pre deti. Nie pre mňa. Preto by som sa mala započúvať a uvedomiť si, že keď si nedám pozor a nezačnem myslieť na svoje srdce tak raz prestanem počuť deti úplne a nebudem počuť už ani tĺkot môjho srdca. Telo mi šepká, že mám iba dvoje ruky a jednu hlavu. Dvoje ruky, ktoré v istom okamihu musia ošetriť tri rôzne boliestky, nakŕmiť...
Čítať ďalej

Provokatéri versus agresori

-
Obraz
Paralela k dnešným udalostiam. Starší syn vzbĺkol hnevom a zahnal sa päsťou na mladšieho syna. Videla som zúrivosť v očiach a letiacu päsť. Pod tlakom okolností som pocítila zlosť voči synovi - agresorovi a hneď som zatrhla jeho nekontrolované búchanie päsťou a bez rozmyslu som odsúdila jeho agresiu pokarhaním.  Čo sa však v skutočnosti stalo, čo som predtým nespozorovala. Skúšam tomu porozumieť. Mladší syn potrebuje častejšie pozornosť, keďže je malý. A keď sa mu jej nedostáva tak si ju vynucuje nie práve vhodným spôsobom. Provokovaním. Provokuje kým neschytá. Snažím sa mu vysvetľovať, že keď mu niečo vadí, alebo ak niečo chce, nech to povie alebo ukáže a my sa mu budeme snažiť porozumieť. A ak sa to aj z našej strany dá, tak aj vyhovieť. Provokácia a agresia je vždy len nepochopenie potrieb a požiadaviek oboch strán. Mohla by som spor vyriešiť tak, že dám mladšiemu synovi boxerské rukavice, aby sa vedel brániť silnejšiemu, prípadne aby súboj vyhral. Lenže nie som tak mentálne...
Čítať ďalej

Keď dostanem príučku

-
Obraz
'Tak ti to treba' znie mi stále v ušiach. Premýšlam, kedy sa to začalo kaziť. Prečo mám niekedy také chvíle, keď mi to s deťmi nefunguje. Prečo, keď mi to inokedy tak ide. Tlak to je tá správna príčina. Tlak situácie, okolia, času, rodiny...tlak. Vtedy sa snažím si ustáť pokoj, rovnováhu. Niekedy sa mi to však nepodarí. Napríklad ako v tomto prípade, keď každá situácia v tento deň hádzala môjmu pokoju polená pod nohy. Idem s deťmi zo škôlky. Deti ako odtrhnuté z reťaze pobehujú zo strany na stranu, zo záhrady do záhrady. Ako motýle z kvetu na kvet. Kamene, palice, orechy, kvety, chrobáky...všetko čo na chodníku nájdu im končí v rukách. Stojíme každú možnú chvíľku. Uberá mi to z nálady. Nevieme prísť do cieľa. Akokeby to bolo to najdôležitejšie a nie to, že si deti našli pobavenie a že aj počas cesty objavujú svet. V tom momente som si to nemyslela. Večer aktivita detí neutícha. Dcéra si v rýchlosti narazí hlavu. ' Tak ti to treba' vybehne nahnevane z mojich úst. ...
Čítať ďalej