Vyznanie

Dlho som si myslela, že nie som rodinný typ. Taktiež som si neverila v tom, že by ma mohlo tak dlho baviť materstvo, alebo že raz si to obdobie konečne začnem aj vychutnávať a nebudem počítať dni, kedy sa opäť vrátim do práce.
Že si budem užívať čas s deťmi a s láskou vnímať obdobie pokoja. Stalo sa. Vhupla som do toho celým svojím srdcom. Nachádzam tu šťastie, plnú náruč objatí, pohladenia, úsmevov, blízkosti, radosti a lásky. Každý deň mi prinesie nové poznanie. Už nepremýšľam, či je to správne, ale sa nechávam unášať, ako keď popustím uzdu myšlienkam a roztočí sa vír, ktorý už nejde zastaviť. Sú to moje deti. Je to taká moja oáza pokoja v tomto nepokojnom svete. Sú mojou múzou, mojou 'Marínou'. Tak duchovne čisté a nevinné. Tak nezaťažené zlobou ani odmietaním. Krištáľovo čisté a úprimné. Úprimné v láske, v hre, v skutkoch, v slovách, v objatiach...Žiadna faloš, pretvárka, klamstvá...žiadne zbytočné podrazy.Toto sú deti. Nerobia vedome nič, aby nás nahnevali. Sú tu pre nás, aby nás zmenili. Aby nám ukázali prirodzenosť a úprimnú lásku. Sú schopné odpustiť a zabudnúť na všetko zlé, čo sa stalo a dať nám ďalšiu a ďalšiu šancu. Pokúsme sa to pochopiť čo najskôr, kým je ešte príležitosť, aby sme ju neprepásli. Vezmime si všetko, čo nám ponúkajú. Zasiali sme semienko lásky a to v nich klíči. A oni budú raz tiež rozdávať lásku svojim deťom. Urobme svet krajším bez egoizmu, zloby a utrpenia.

Toto je moje vyznanie. Toto je moja prosba k vám.

autor Darina