Posolstvo

Je nesmierne ťažké si zachovávať vnútornú silu, keď sa na nás z každej strany sype  množstvo informácií a nie sú ani len trochu radostné. Keď sa na nás z obrazovky pozerajú vystrašené oči a úsmev nevidno už dlhý čas. Akosi sa vytratil. Akokeby už nebolo dovolené sa usmiať. A nie je to len úsmevom.  Presahuje to hranice ľudskosti.
Týmto sa naša pohoda pomaly narúša.

Nevieme veľakrát ovplyvniť situáciu ani informácie, ani to ako sa kto k nám zachová. Vieme však ovplyvniť to ako na túto situáciu zareagujeme. Môžme sa  obrniť silou podvedomia a zachovať si ľudskú tvár. Nereagovať okamžite hnevom. Ak začneme rozdávať radosť a lásku napriek zožatému hnevu, vráti sa nám to. Budeme silnejší. Mentálne silnejší. Skúsme viac pomáhať, dávať a ďakovať z úprimného srdca. Vráti sa nám nádej, že nabudúce to bude ľahšie, menej bolestné. Nastavme sa na emócie ako je láska a radosť. Udržujú nás pri zdraví. Nie virusy nás robia chorými. My sami vieme ovplyvniť naše zdravie. Skúsme spolu veriť, súznieť, rezonovať a tvorme si našu láskavú spoločnosť. Ponorme sa hlboko k svojmu srdcu, precíťme nekonečnú lásku vždy, keď máme možnosť. Ľudia sa budú navzájom podporovať, zrkadliť a šíriť pozitívne myšlienky a emócie ďalej, pretože je to blízke srdcu. Je to blízke nám. 

Poďme tvoriť zdravú spoločnosť.
Toto je naše posolstvo. Nech nás sprevádza každou minútou nášho života.

autor Darina