Vďačnosť

Som spokojná so svojím životom. Nemám veľké ambície. Užívam si deň za dňom tak ako prichádzajú. Rovnováha ma robí šťastnou. Aj keď občasné turbulencie musia nastať to k tomu patrí a robia život pestrým. Zároveň nás tieto zážitky majú niečo naučiť. Nedejú sa bezdôvodne. 

Ako sa na život pozeráte? Ako na poloprázdny alebo poloplný pohár? 

Ja ako na poloplný. 

Moje dve deti sú súťaživé typy. A sú málokedy spokojné. Používajú slová ako nikdy, vždy, všetko, nič, nespravodlivé, musím... hraničné slová vyjadrujúce ich častú nespokojnosť. Neteší ich to, čo akurát dosiahli ale pociťujú nedostatok toho, čo nemajú. "Prečo nemôžem mať toto ako ona, prečo nemôžem ísť tam, kam tá, prečo nie zlatú medailu, prečo nie som tretia ale štvrtá,  prečo nemôžem dostať viac a ešte viac..... "

Stredný syn je asi ako ja. Spokojný s tým čo je, s tým čo má. Je vyrovnanejší mentálne. Vidieť to aj na jeho zdraví. 

Skúste vniesť do svojich životov trochu vďačnosti. Nebyť závislý od materiálnych veci, od pochvál, pôžitkov, víťazstiev, od druhých ľudí.... Je to oslobodzujúci pocit.

Som vďačná, že som zdravá, za svoju rodinu, za mamu a otca, ktorí pri mne stále sú, za to, že je šťastná moja sestra, za lásku, ktorá mi zohrieva srdce, za inšpiráciu na tvorbu článkov, za chvíle, ktoré som s tebou strávila, za úsmev, ktorý mi posielaš, za prácu, v ktorej sa zas môžem niečo nové naučiť, za priateľský kolektív, za priateľov, ktorí sú pri mne či osobne alebo v myšlienkach, za skúsenosti aj za tie trpké, za poznanie......

Darina