Očami mamy

Premýšľala som ako je možné, že sa mi narodilo tak tvrdohlavé a  vzpurné dieťa. Hovorí sa, že dieťa je karmou svojich rodičov.... Taktiež na povahu má vplyv aj zoskupenie mesiaca a hviezd.  Poznám tri deti, ktoré sa narodili v rovnaký dátum a sú naozaj  tvrdohlavé, prirodzení vodcovia, budúci riaditelia..... Raz som dostala radu od jedného pána. Vraj si ho máme hýčkať. Nerozumela som, prečo. Poslúchala som svojich rodičov a nie naopak.  Moje dieťa bojuje samo so sebou. Chce sa presadiť ale nevie ako, tak voli silné slová, päste... Snažím  sa ho pochopiť a môj pohľad na situáciu mu vysvetliť. Silné slová ani päste mu pozornosť neumožnia. Takú pozornosť akú by chcel.  Práve naopak, hnevá druhých. Má to ťažké. Je ešte malý, aby ho deti ale aj my dospeli brali vážne. Od starších detí nasáva informácie a už má také skúsenosti, ktoré v jeho veku nemal nikto z nás. Je veľmi bystrý. Všetko si pamätá aj to, čo by nemusel.   Môj muž si myslí, že...

  Je to akurát rok aj pol, kedy som sa začínala  opäť rozhýbavať. Kedy som sa posúvala milimetre po posteli, aby som dosiahla na pohár. Kedy som sa postavila na nohy a urobila malý krôčik vpred. Ani na chvíľu som neváhala a skúšala som. Nevzdávala som to, hlavne mentálne. Bola to sila vôle, odhodlania a veľkej túžby sa zas vrátiť do života, k deťom. Mala som niekedy chvíľu slabosti, zúfalstva a pocitu nespravodlivosti,  keď som sa snažila dostať do korzetu, keď energia mysle predbehla krehkosť tela a ja som musela ostať ležať, aby som si ešte viac neublížila...  Aj táto zlomová udalosť mi mala do života niečo priniesť. Ostávalo mi len sa s tým zmieriť a nechať si čas na očistu tela aj duše. Každý si raz musí prejsť svoju krížovú cestu. Každý si raz ponesie ten svoj kríž. Všetko, čo sa nám v živote deje nie je náhodné. Deje sa to z určitého dôvodu. Aj môj pád nebola náhoda. Bol to začiatok vzkriesenia.  Najprv som precítila pokoru a odovzdanosť v hĺbke duše. Ego,...

'Čo si nedáš batoh na chrbát?! ' pýta sa mamka svojho syna, keď mu batoh vypadne z ruky na zem.  Zamýšľam sa, že to malé deti nemajú až také ľahké. Chôdza vrávora, ruky neposlúchajú, noha zakopne... Môj chrbát tiež neposlúcha. Svaly ochabli z používania korzetu. Idem uložiť sponku do krabičky, spadne z police celá krabica. Otváram fľašu a každý uzáver končí na zemi. Tričká sú špinavé od polievky aj od pasty. Z naťahovania ponožiek či obúvania topánok by vznikli vtipné videá.  Nohy si idem vykrútiť, keď si dávam ponožky.  Keď vidím syna ako si poležiačky naťahuje spoďáre alebo posediačky ťahá dlhé ponožky je to roztomilé. Asi tak nejako vyzerám aj ja.  Nikto mi však na to nič nevraví. Nevysmieva sa, keď mi veci padajú z rúk. Nemá hlúpe poznámky, keď zakopnem, či vylejem vodu, lebo sa neviem prečo netrafím do pohára.  Deti mi nikdy nepovedali, že som nemehlo.  Pokúsme sa teda neposudzovať, nevysmievať sa,  keď sa dieťaťu niečo nepodarí. Aj my sme nešikov...

10,9,8,7,6,5,4,3,2,1 zostupujem pomaly držiac sa zábradlia veľkým točivým schodiskom dole. Tri kroky vpred a otváram dvere.  Veľa svetla má oslepuje. Na sekundu nič nevidím. Zrazu sa objaví. Krásna, žiariaca a šťastná.  Usmejem sa. Už mi to ide ľahšie. Schody, úsmev...  'Čakala som ťa, kým za mnou prídeš' počujem svižný hlások. Mám kopec otázok na moje ' budúce ja'. Chytí má za ruku a ťahá ma schodmi k nebu. Dotýkam sa neba. Stále okolo mňa skáče a tancuje. 'Aj ja chcem takto tancovať ' vravím jej.  'Budeš' odpovie mi veselým hlasom.  Má na sebe krásne kvetové šaty a tak zdravo vyzerajúce vlasy.   A ja som prišla za ňou v teplákoch ohnutá pod ťarchou korzetu s mastnými riedkymi vlasmi.  ' Chcem sa uzdraviť' . 'Je to moje prianie.' vravím jej. Cítim ako mi tečú slzy po lícach.  Chyti ma za ruku. 'Pokojne dýchaj  '   'Odpusti si '  'Dotkni sa neba. Nech ťa objímajú slnečné lúče.  Nech sa svetlo premení na energiu, ktorá...

Quishe Múka, kyslá smotana, soľ, trošku octu. Ak sa cesto nelepí, je vláčne mäkké, vyvaľkáme ho do kruhu a dáme do okrúhlej keramickej misy a napicháme vidličkou. Na spodok dáme kozí syr.  Plnka do Quishe- slanina, mladá cibuľa, pór, chili opiečieme na panvici Omáčka - 2 žĺtka,  smotana, soľ, korenie. Vajíčka  rozmiešame a vlejeme do panvice. Všetko z panvice dáme na quishe, navrch syr a dáme zapiecť do rúry. Alebo inak: 500g múky, soľ, 250g masla a 8 lyžíc studenej vody. Vymiesime krehké cesto na dva okrúhle pláty. Dáme do chladničky. Pri vaľkani ak sa cesto bude drobiť môžme na neho dať papier na pečenie. Vidličkou popicháme cesto na dne nádoby.   Plnka 2:  Z tekvice., olivového oleja pripravíme tekvicovú omáčku. Dáme na kocky pokrájanu tekvicu na panvicu, osmahneme do zlatova. S chedarom a smotanou rozmixujeme do hladka. Môžme si nechať kúsky tekvice a posypať Quishe  Plnka 3: So šampiňonovou omáčkou  Recept na domáce cestoviny Pohár semolinove...

Začiatky bývajú naozaj ťažké.  Spomínam si môj prvý deň v práci päť rokov dozadu. Nepáčilo sa mi to tam. Kopec neznámych ľudí, ktorí sa poznali a vedeli, čo robia. Mala som lepiť obálky. Chcelo sa mi plakať. V mojom veku  s mojimi skúsenosťami. Všade smrdeli vinylové podlahy. Dali to tam nafarebno, aby sme mali dobrú náladu, ale moju náladu to nijak neovplyvnilo. Nikto sa o mňa nezaujímal. Asi som bola neviditeľná. Chýbali mi deti. Rozplakala som sa. Ďalší deň som prišla. Zase som dostala obálky a opäť nikto nemal na mňa čas.    Viem asi, ako sa cíti môj syn, keď ide do škôlky. Prekročiť prah medzi mamou a nepoznaným svetom.  Odísť od milovanej mamy k cudzej tete. To musí byť asi riadny tvrďas, ak dokáže prekročiť ten povestný prah. Verím, že sa mu nabudúce pôjde ľahšie. Raz to určite bude. Chce to čas. Každý ho potrebuje.  Aj moje začiatky boli ťažké. Keď som mala po operácii stavca urobiť prvý krok odpadla som. Každým ďalším dňom som získavala na sile a n...

  Čakalo ma radostné obdobie plné slnka a tepla. Mali sme kopec plánov, ako si s deťmi vychutnať prázdninové obdobie. Tešili sme sa na každý výlet, každé kúpanie. Po prázdninách som si naplánovala vrátiť sa opäť do pracovného kolotoča. Každý pohovor bol mojou veľkou výzvou. Vedela som, že sa postupne dopracujem až k vysnívanej práci. Neponáhľala som sa. Nebolo to nutné. Jedného dňa prišiel zlom. Taký, s ktorým sa nepočíta. Ktorý nezapadá do bežnej predstavy človeka. Spadol podo mnou konár, keď som oberala slivky. V jeden okamih sa mi zrútil sen o krásnom lete a o novej práci.  Teraz ma čakajú iné výzvy. Teším sa, že som sa natiahla za pohárom, ze som sa pretočila na bok a že som sa dnes prvýkrát po troch dňoch postavila na nohy a urobila pár najdôležitejších krokov v mojom živote. Opäť raz začínam. Začínam chodiť.  Všetko má svoj čas. Dosahujeme v živote malé, veľké výzvy.  Užívala som si život, ale ten materiálny. Prestala som sa starať o svoj duchovný rast. Zabudla...